Na prvej vyučovacej hodine na stavebnej priemyslovke nám profesor dal hádanku : „čo nesmie na stavbe chýbať?“ Správna odpoveď bola : „CKL“, teda, cigán – krompáč – lopata. Verím, že nikoho nepobúrim tým, že som našu minoritu nazvala cigánom, správne má byť, samozrejme, Róm. Ale v osemdesiatych rokoch minulého storočia takéto pomenovanie nikoho nepobúrilo a ja som si iba vzala slová pána profesora. Podstatné, je to, že vtedy fungoval systém zamestnávania Rómov. Mali prácu, mali plácu. Čo sa zmenilo ? pokračovanie článku
Ten, koho o druhej v noci nezobudilo hlučné a neutíchajúce zvonenie polície pri dverách do bytu, nevie, čo to spraví s psychikou a srdcovo-cievnym obehom bežného, akokoľvek bezúhonného, občana. Aj mne sa také prihodilo. Od okamihu, keď som spoza záclony zbadala na ulici policajné auto, až do momentu, kedy som sa dozvedela, čo tak dôležité odo mňa chcú za hlbokej noci, myslela som, že skolabujem. V mojich predstavách sa mihli všetci moji blízki ako ležia v márnici, moje imobílie boli v plameňoch, v záhrade mi zrazu vyrástla marihuana.... skrátka, nevedela som či budem musieť niekoho identifikovať alebo pôjdem podávať vysvetlenie k nevedomky spáchanému zločinu... Veď čo iné o druhej v noci ? pokračovanie článku
Viete si predstaviť štartovné bývanie pre rodiny s malými deťmi ? Miesto, kde máte priamo v dome združené jasle so škôlkou, pri vchodoch parčík s ružami a detským ihriskom, neďaleko obchod, zdravotné stredisko a lesopark ? Jedným z takýchto miest bol v osemdesiatych rokoch aj bratislavský Pentagon. pokračovanie článku
Pamätám si ho ešte z detstva. Sedával v hlúčku jeho blízkych neďaleko sochy Hviezdoslava a neskôr pri obchodnom dome Prior ( dnes Tesco ). Vždy elegantný, vo veľkom klobúku, ktorý mu zakrýval na tvári neprehliadnuteľné materské znamienko. Jeho žena bola vždy ozdobená zlatom, tak, ako si to ich komunita vyžaduje. Dnes bývajú v „mojej“ bytovke, doma majú čisto, rovnako ako obaja chodia pekne a typicky oblečení. pokračovanie článku
V jednom z predchádzajúcich blogov som opísala peripetie nás „predrevolučných“ pri hľadaní práce. Všetci vieme, že trh je obsadený mladými, dravými, asertívnymi ľuďmi a my staršie ročníky aby sme vzali lopatu a išli si kopať vlastné hroby... Čo na tom, že do dôchodku máme ešte zo dve desaťročia? pokračovanie článku
Naša spoločnosť vníma registrované partnerstvo homosexuálneho páru ako niečo skazené a zlé, avšak homosexualita je stará ako ľudstvo samo. Nie je to výdobytok modernej doby, ako to často vnímame. Bola tu v staroveku, stredoveku, v socializme a je tu aj teraz. Viditeľnejšia ako inokedy, ale nie je výsledkom demokracie, ako to vidí naša dnešná homofóbna spoločnosť. Viditeľnejšia je preto, lebo sa pomaly oslobodzujeme od dogiem v ktorých vyrastali naši rodičia a prarodičia, a homosexuáli čoraz častejšie nachádzajú odvahu vyjsť zo svojou orientáciou na verejnosť. pokračovanie článku
V pondelok zažilo mestské zastupiteľstvo v Bratislave ďalšiu prehru v boji proti zbúraniu budovy PKO. Neobvykle rýchle konanie Okresného súdu Bratislava I. dáva priestor k špekuláciám a podozreniam, prečo táto kauza bola expresne rozhodnutá. Bez vypočutia svedkov – poslancov mestského zastupiteľstva, bez toho, aby mesto malo čas nájsť právneho zástupcu, dostatočne silného, v spore s mocným developerom. A tak Bratislavčania prídu o ďalšiu svoju baštu kultúry a spomienok. pokračovanie článku
Nedávno som vo svojom blogu písala o mojom švagrovi – hrdom Grékovi a našom rozdielnom, laickom, pohľade na grécku krízu. Na jeho konci som, napriek názoru drvivej väčšiny, napísala, že predsa len každý potrebuje šancu a ja nejakú tú mincu napokon strčím do natrčenej gréckej dlane. Bola som presvedčená o správnosti pôžičky – zjavne veľmi ťažko návratnej – krízou zmietanému Grécku. Uplynulo niekoľko týždňov a môj názor sa zmenil a splynul s väčšinou. Prečo ? pokračovanie článku
Keď som rozmýšľala nad tým, aký nadpis dám tomuto článku, napadol ma ešte jeden názov a to „biznis je biznis bez ohľadu na ľudskosť“.... Inak sa nedá pomenovať konanie mestskej časti Bratislava – Petržalka, napriek tomu, že je v súlade so zákonom. O čo ide ? O byty v tejto mestskej časti, ktoré si ich nájomníci doposiaľ neodkúpili do osobného vlastníctva. pokračovanie článku
Toľko hrdosti v poďakovaní za návštevu krajiny som ešte nezažila a už asi nezažijem. Teda, aspoň pokiaľ opäť nepocestujem na Kubu. Krásnu, chudobnú, tancujúcu, skromnú a zároveň hrdú krajinu. Aspoň tak som ju vnímala ja počas mojej návštevy na „ostrove slobody“. pokračovanie článku
Malé pomníčky na krajniciach ciest. Niektoré s čerstvými kvetmi, horiacimi sviecami a iné obrastené burinou - podľa času, ktorý uplynul od toho strašného okamihu, kedy s odchodom blízkeho v nejakej rodine zhaslo slnko. Tie pomníčky na cestách pripomínajú všetkým, ktorí sa náhlia za svojim cieľom, aby pamätali na smrť. pokračovanie článku
Nedávno som vo svojom blogu písala o možnostiach aké majú ženy v strednom veku pri hľadaní partnera. Nedá mi nevrátiť sa k tejto téme, nakoľko som si na margo môjho článku vypočula pár príhod z internetovej zoznamky. Sú to príhody žien vzdelaných, zamestnaných a na úrovni, akurát im to život zariadil tak, že sú bez partnera. pokračovanie článku
Jesenné slnko ho vylákalo z ponurého bytu. Kráčal popri múroch domov, aby sa mal pri náhodnom balanse čoho zachytiť. Všímal si ľudí okolo seba a cítil na sebe ich opovržlivé pohľady. V ich očiach videl zhnusenie z toho, že sa tacká po ulici a oni sa mu musia oblúkom vyhnúť, aby sa ho ani náhodne nedotkli, aby nezanechal na nich čo i len kúsoček zo svojho ja. Mladý opilec tackajúci sa po ulici... pokračovanie článku
Nie som vyznávačom „masoviek“ ako nazývam rôzne hodové slávnosti, majálesy a podobné podujatia masového charakteru ale ako vinár – labužník si nenechám ujsť vinobranie v bratislavskej Rači. To tohtoročné má aj jeden prím, ktorým je slnečné počasie. Je totiž takmer každoročným pravidlom, že v Rači počas vinobrania prší. A tak včera sme sa rozhodli, že si to opäť užijeme. pokračovanie článku
Ako dieťaťu mi často vravievali že sa hrbím a krútim ako paragraf a keď budem stará, budem mať z toho krivú chrbticu. Dnes som trochu stará a chrbticu podľa ortopédov mám ešte rovnú. Horšie je to s tým paragrafom,stále je kľukatý a krivý - to preto, aby sa z neho dalo ľahšie vyšmyknúť. pokračovanie článku
Dnes je trendy žiť vo vzťahu bez potvrdenia úradmi. Mne sa to tiež prihodilo a v takomto vzťahu som preexistovala väčšinu môjho dospelého života. Vždy som mala väčšiu úctu ku knihám ako k úradným papierom a tak mi vyhovovalo žiť na „psiu knižku“ ako sa takémuto zväzku kedysi hovorilo.... pokračovanie článku
V služobnej pošte som našla anonymnú sťažnosť. Nebola prvá, a keďže pracujem v službách, tak zo skúseností viem, že rozhodne ani posledná. Išlo o banálnu sťažnosť na upratovanie okolia vchodu do domu. Nechcem písať o opodstatnenosti sťažnosti ale o tom, že ma zarazilo to, že ide o banálny problém v ktorom „nejde o život“ a napriek tomu sa jej autor nedokázal podpísať. pokračovanie článku
„Kedy už pôjdem do toho hotela ?“ pýtala sa nedočkavo. V ružovom kufríku na kolieskach mala zbalené pyžamko, medvedíka, zubnú kefku a tepláčiky na prezlečenie. Nevedela sa dočkať rána, bolo pre ňu veľmi dôležité. Ráno totiž odchádzala darovať nádej na život svojmu bračekovi. pokračovanie článku
Už sa mi totiž nechce utierať prach z niečoho, čo vôbec nepoužívam a hlavne, potrebujem miesto na knihy, ktorých v mojom byte pribúda geometrickým radom. Vydavateľské domy musia mať zo mňa a mne podobných radosť, keďže namiesto stupídnych programov, konečne začíname čítať. pokračovanie článku
Túto otázku si pamätám z detstva. Pýtali sa ma to všetky tie vymaľované a voňavé tety, keď sa ku mne zohýnali aby som im dala božtek a „drmolili“ čosi o tom, aká som už veľká slečna... A ja ? Odpovedala som, čo chceli počuť – „princeznou“. Tety to potešilo, zasmiali sa a povedali, aká som chutnučká a tým rozhovor so mnou ukončili a venovali sa svojim dospelým rečiam. pokračovanie článku
Príhody s mojou starkou patria poväčšine do kategórie úsmevné. Aj tá, na ktorú som si nedávno spomenula. V jedno popoludnie sme so starkou, vtedy už deväťdesiatročnou dámou, sedeli v meste na terase kaviarni a sledovali život okolo nás. Keď starká začala komentovať svoje pozorovania, pre mňa nastali zábavné chvíle. pokračovanie článku
Usilovne triedim plasty, papier aj sklo. Občas sa aj hanbím, keď to všetko vynášam do zberného hniezda. Najmä po rodinných oslavách, kedy vyhadzujem väčšie množstvo skla ( vínové fľaše ešte nepodľahli „PET“ trendu ). Vtedy sa nenápadne obzerám či ma niekto nepozoruje – vyhadzované sklo totiž dokáže narobiť nepredstaviteľný hluk. Čím viac fliaš vyhadzujem, tým je hluk intenzívnejší a moja snaha o nenápadnosť márnejšia. Ešte že tie naše oslavy nie sú pričasto.... pokračovanie článku
Cítim v duši smútok za veľkým človekom, otcom a športovcom, ktorý farby svojej domoviny hrdo nosil na svojom drese. Nie som veľký fanúšik športov ale náš repre hokej vždy sledujem. Každý máj sadám k telke a sledujem počínanie našich chlapcov. Odtiaľ Ťa poznám Paľo... pokračovanie článku
„Dadi, už máš konečne chlapa ?“ Túto otázku mi nedávno položila moja šesťročná neterka Adelka. V tom okamihu som nevedela, či sa mám zasmiať, alebo skôr zaplakať. Milovaná osôbka určite mala ušká tam, kde ich mať nemusela a vypočula si rozhovor niekoho z dospelých. Keďže sa môj život na prahu ranej staroby, resp. neskorej mladosti ( záleží na uhle pohľadu ) ubral nepredvídaným a najmä neočakávaným smerom, som témou podobne ladených diskusií a adresátom rovnakých otázok mojich priateľov a príbuzných. Od tak čistej dušičky, akou je naša Adelka, takéto otázky však skôr pobavia, ako zabolia. Primäli ma ale k úvahe čo nastane, ak toho chlapa nakoniec zúfalo hľadať budem. pokračovanie článku
Nedávno som sa rozprávala s jedným svojim klientom – starším pánom, ktorý vyštudoval vysokú školu dávno predtým, než som sa narodila. Vtedajší systém udeľovania titulov bol prehľadný a každému bolo jasné, čo jeho nositeľ vyštudoval. Dnes si titul Mgr. píše pred menom každý absolvent inej ako technickej resp. ekonomickej školy. Takže máme magistrov telovýchovy, práva, manažmentu, masmediálnej komunikácie, filozofie a ďalšieho množstva odborov. pokračovanie článku
Doposiaľ som Maďarsko vnímala ako tranzitnú krajinu ktorou sa prepravujeme k Čiernemu alebo Jadranskému moru a nie ako zájazdovú destináciu, ktorá má čo ponúknuť turistom rozmaznaným západoeurópskymi krásami. Náš poznávací zájazd mal názov „Čaro maďarskej pusty“ a priznávam, že som si nevedela predstaviť čo môže byť čarovné na rovnej planine bez stromov a zelene. V prvý deň sme prešli prihraničné „vychytávky“ Ostrihom, Vyšegrád a Eger, ktorý je známy svojimi vinicami z ktorých vinári produkujú známy Egri Bikáver. V deň druhý sme navštívili pustu Hortobágy a výlet sme v tretí deň ukončili návštevou Budapešti. Musím skonštatovať že v Maďarsku to s turistami vedia. Prečo ? Lebo.... pokračovanie článku
Moji starkí boli spolu vyše šesť desiatok rokov a keď sa odobrali na večnosť, na chrbte si niesli každý po deväť krížikov. Ich manželstvo nebola vždy „prechádzka ružovým sadom“ ale ostali spolu, nech sa dialo čokoľvek. Prežili dve vojny, okupáciu, biedu povojnových čias aj medzivojnovú spoločenskú noblesu, časy normalizácie a časy budovania ranej demokracie. A práve v rokoch pre nás oslobodzujúcich a prinášajúcich zmeny v spoločnosti, ich dvoch, vtedy už osemdesiatročných starčekov, politika rozhádala. pokračovanie článku
Občas zájdeme s kamarátkami na pár dní do Dudiniec. Aj tento rok sa chystáme a sme zvedavé najmä na to, ako od našej poslednej návštevy pokročili tamojší obyvatelia v službách, ktoré poskytujú návštevníkom ich príjemného kúpeľného mestečka. Pri našej poslednej návšteve nám totiž vyrazili dych. Žiaľ, nie kvalitou... pokračovanie článku
Moje prvé auto bolo ekologické a spĺňalo všetky dnešné parametre uspokojujúce aj tých najzarytejších „zelených“ aktivistov. Malo dve rýchlosti ( dopredu a dozadu ), automatickú prevodovku a bol to elektromobil. Vážilo 50 kg a garážovalo v mojej detskej izbe. pokračovanie článku
Na ten, pre československú demokraciu nešťastný, august 1968 si pamätám jedine z rozprávania. Aj to rozprávanie bolo vlastne na dlhé roky len tichým šepotom. V tom čase mojou jedinou starosťou bolo že sa mi zamotala šnúrka do koliesok drevenej kačičky, ktorú som ťahala po dvore a ten strach a nervozitu okolo mňa som nevnímala. Našťastie, lebo neskôr som si ju „užila“ v plnej paráde počas rokov môjho dospievania a ranej dospelosti. Ale nie o tom chcem písať... pokračovanie článku
K rómskemu problému sa už vyjadrili asi všetci. Ja sa nebudem - jednoducho sa necítim povolaná. Nebudem nadávať, ani im závidieť sociálne dávky ale tiež nechcem tých neprispôsobivých mať vo svojom susedstve. Rovnako ako nechcem mať vo svojom susedstve neprispôsobivých „bielych“. Obe skupiny totiž vedia narobiť riadne nepríjemnosti svojim susedom. Pri čítaní navrhovaných riešení rómskeho problému som si však spomenula na mladú Rómku... pokračovanie článku
Po dvadsiatich rokoch relatívne úspešného podnikania som sa - súhrou súkromných aj pracovných udalostí – rozhodla, že sa zamestnám. Aspoň na čiastočný úväzok, pokiaľ si nevyriešim svoje problémy a samozrejme kým sa v mojom, krízou oslabenom, podnikaní nezačne rozjasnievať. Napísala som si svoje úžasné Curriculum Vitae a sadla k internetu... pokračovanie článku
"pohoda, klídek, tabáček..."
hyporealcomcentrum.sk
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
